História
Malorky je fascinujúcou mozaikou kultúr a civilizácií, ktoré ostrov formovali tisíce rokov. Prvotní obyvatelia sa tu usadili už
okolo roku 1 300 – 1 000 pred n. l. a zanechali po sebe monumentálne
talayotické stavby – megalitické veže a kamenné osady, ktorých účel je dodnes predmetom diskusií. Najznámejšie archeologické náleziská, ako
Capocorb Vell či Ses Païsses, sú dnes otvorené verejnosti. Patria medzi
najväčšie pamiatky histórie Mallorky. Ostrov bol strategickým bodom v Stredomorí, čo dokazuje aj jeho bohatý kontakt
s Feničanmi, Grékmi a Kartágincami.
V roku 123 pred n. l. dobyli Malorku Rimania pod vedením Quinta Cecilia Metella a založili mestá
Pollentia (dnešná Alcudia) a Palma, čím ostrov začlenili do rímskej ríše. Rímske obdobie prinieslo rozvoj
infraštruktúry, obchodných ciest, zavedenie kanalizácie a pestovanie olív či viniča – pozostatky tejto éry možno obdivovať v archeologickom parku Pollentia. Po páde Ríma ostrov ovládli
Vandali a neskôr byzantská ríša, až kým v roku 902 nezačala éra islamskej nadvlády. Počas maurského obdobia sa rozvinulo poľnohospodárstvo, zaviedli sa nové zavlažovacie systémy a vznikli architektonické perly s arabskými prvkami, ktoré sú stále viditeľné v starom meste.
Zlom nastal
v roku 1 229, keď ostrov dobyl Jakub I. Aragónsky. Vzniklo
kráľovstvo Mallorca (1 276 – 1 343), ktoré zažilo zlatý vek obchodu, výstavbu monumentov, ako katedrála
La Seu či hrad Bellver, a rozvoj remesiel i námorného obchodu. Po stredoveku bola Mallorca začlenená do španielskeho kráľovstva a
od 20. storočia sa stala obľúbenou turistickou destináciou. Dnes je ostrov autonómnym spoločenstvom s bohatou kultúrnou identitou, v ktorom sa prelína moderný život s unikátnym dedičstvom minulosti.