Viac o Kapverdách – história, geografia, ľudia a hudba morna

Pre nás Európanov sú Kapverdy najbližšími tropickými ostrovmi, vzdialenými len 6,5 hodiny letu z Bratislavy. Súostrovie tvorené 10 vulkanickými ostrovmi a niekoľkými ostrovčekmi sa rozkladá na úctyhodnej ploche 4 033 km² v Atlantickom oceáne pri západnom pobreží Afriky, necelých 600 km od senegalského polostrova Cap-Vert, ktorý dal Kapverdám meno. Spolu s Kanárskymi ostrovmi, Madeirou a Azorskými ostrovmi sú súčasťou sopečného súboru Makaronézie.

10 kapverdských ostrovov sa delí na náveterné ostrovy na severe (Barlavento) a záveterné južné ostrovy (Sotavento). Do prvej skupiny sa zaraďujú ostrovy Boa Vista a Sal s rozvinutejšou infraštruktúrou a nádhernými plážami, hornaté a zelené Santo Antao a Sao Vicente, São Nicolau a neobývaná Santa Luzia s prírodnou rezerváciou. Do záveternej skupiny patria Brava, Fogo, Santiago a Maio. Hlavným mestom súostrovia je Praia na ostrove Santiago

História Kapverd sa začala písať v roku 1456, kedy do tej doby neobývané ostrovy objavili Portugalci a začali ich využívať ako prestupnú a zásobovaciu stanicu pre svoje lode. Ostrov Santiago slúžil za hlavné prekladisko otrokov prevážaných zo západnej Afriky do Brazílie a Karibiku, neskôr do severnej Ameriky. Kapverdy zostali kolóniou až do roku 1951, kedy získali štatút zámorskej provincie. Samostatnosti sa dočkali v roku 1975, o 15 rokov neskôr sa podarilo zaviesť parlamentnú demokraciu.

Dnešní obyvatelia Kapverd sú zo 75 % potomkami portugalských kolonizátorov a afrických otrokov, teda miešanci, „kreolovia“. Na ostrovoch žije vyše pol milióna obyvateľov a podľa odhadov sa zhruba rovnaký počet Kapverďanov usadil v zahraničí (Brazília, Portugalsko, USA). Vyše 90 % obyvateľov sa hlási k rímskokatolíckej cirkvi. Oficiálnym jazykom je portugalčina, bežne sa hovorí kapverdskou kreolčinou.

Kapverďania milujú hudbu a tanec. Oboje je neoddeliteľnou súčasťou osláv, spoločenských i náboženských. Originálnym hudobným štýlom Kapverd je smutná morna („kapverdské blues“) a rytmická coladeira. Mornu preslávila najslávnejšia kapverdská rodáčka Cesária Évora.