Spoznajte Albánsko: história, geografia, kultúra a ľudia

Albánsko leží v západnej časti Balkánskeho polostrova medzi horami a Jadranským morom. Hraničí s Čiernou Horou, Kosovom, Severným Macedónskom a Gréckom. Západná hranica je otvorená k Jadranskému moru. S rozlohou 28 748 km² je 11. najmenšou krajinou Európy.

Územie Albánska je z dvoch tretín hornaté. Hlavné vrcholy v južnom cípe Dinárskych Álp a albánsko-gréckej sústavy presahujú 2 500 m; najvyšší bod Korab dosahuje 2 764 m. Približne tretinu územia pokrývajú lesy. Biologická rozmanitosť Albánska je mimoriadna; okrem iného tu stále žijú medvede, vlci, šakaly, rysy, divé mačky, orly a plameniaky.

Prírodným bohatstvom sú aj albánske rieky a jazerá, ktorých je viac ako 150, vrátane troch najväčších jazier na Balkáne: Skadarského, Ochridského a Prespanského. Albánsko sa o všetky delí so svojimi susedmi a jeho 400 km dlhé pobrežie ukrýva jedny z najkrajších pláží v Európe. Dlhé pláže na severe sú spojené s nížinami vo vnútrozemí, zatiaľ čo na juhu, na Albánskej riviére, sa brehy zvažujú strmo do vody.

V Albánsku sa v priebehu dejín vystriedali všetky veľké civilizácie v okolí Stredozemného mora: Gréci, Rimania, Byzantínci, Osmani a Ilýri, priami predkovia Albáncov. Všetky bojovali o kontrolu nad touto strategickou krajinou a zanechali tu svoju stopu.

• V roku 2000 pred Kristom obsadil územie dnešného Albánska ilýrsky kmeň Albanoi.
• V 3. storočí pred n. l. sa Albánsko stalo súčasťou Rímskej ríše. Rimania vybudovali cesty, akvadukty, pevnosti a vinice. Po rozdelení Rímskej ríše pripadlo Albánsko Východorímskej ríši.
• V 14. storočí krajinu obsadili osmanskí Turci. Na čele odporu stál vojvodca Skanderbeg, ktorý zjednotil albánske kniežatá a viac ako štvrťstoročie úspešne odrážal turecké útoky.
• Koncom 15. storočia Turci ovládali Albánsko nasledujúcich štyristo rokov. Počas tohto obdobia dve tretiny obyvateľstva konvertovali na islam.
• V rokoch 1946 - 1990 bol pri moci komunista Enver Hodža, ktorý nastolil jeden z najtvrdších stalinských režimov.
• V roku 2009 Albánsko vstúpilo do NATO a od roku 2014 je kandidátskou krajinou EÚ.

Obyvatelia Albánska sú jedným z najpohostinnejších národov v Európe, sú veľmi priateľskí a ponúkajú svojim hosťom to najlepšie, čo majú k dispozícii. Majú silný vzťah k svojej rodine, kultúre a tradíciám. Každý región má svoje vlastné tradičné rituály, zvyky, špeciality, hudbu a kroje.

Tradičné zvyky nezničil ani komunistický režim v rokoch 1945 až 1990, ktorý izoloval Albánsko od zvyšku sveta. Podľa štatistík je dnes Albánsko väčšinovo moslimskou krajinou. Približne 55 % obyvateľstva vyznáva islam. Náboženstvo však v spoločnosti nehrá veľkú úlohu a miestny islam je veľmi tolerantný.

Úradným jazykom krajiny je albánčina. Je to indoeurópsky jazyk, ktorý má pravdepodobne najbližšie k rumunčine. Albánci sú na svoj jazyk hrdí a veľmi oceňujú, ak sa naučíte aspoň niekoľko slov.

Vedeli ste to? Albánci, podobne ako niektoré iné balkánske národy, používajú v neverbálnej komunikácii iné gestá hlavy na vyjadrenie súhlasu a odmietnutia ako my. Kývnutie hlavy znamená NIE, potrasenie hlavou znamená ÁNO.