História a pamiatky v Palma de Mallorca
                        Starovek je spojený s Rimanmi a prvými inváziami
V 5. storočí n.l. však prišla zmena. V roku 425 n.l. napadli ostrov Vandali. V roku 455 si Baleáry podmanili, začlenili ich do svojho mocného kráľovstva a strategicky ich využívali pri útokoch na Rím a Stredozemie. Ich vláda trvala až do dobytia Byzantskou ríšou v roku 534.
            
Stredovek patrí Byzantskej ríši, Arabom i kresťanom
            
        Následne prišla éra arabskej nadvlády (8. – 13. storočie). V roku 902 sa ostrov stal súčasťou emirátu Córdoba. Palma, známa ako Medina Mayurqa, prekvitala ako islamské mesto s modernými systémami zavlažovania, impozantnými mešitami a maurským palácom Almudaina. Celá oblasť bola v tom čase známa pirátstvom aj čulým obchodom.
Historický zlom nastal znovudobytím Jakubom I. Aragónskym v roku 1229. Kráľ Jakub I. Aragónsky s veľkou flotilou a armádou dobyl Palmu de Mallorca, čím obnovil kresťanskú nadvládu. Mesto tak vstúpilo do nového obdobia ako hlavné centrum aragónskeho kráľovstva Mallorca. Práve on inicioval stavbu monumentálnej gotickej katedrály La Seu, premenil bývalý arabský palác Almudaina na kráľovskú rezidenciu a postavil hrad Bellver. Tieto pamiatky v Palma de Mallorca sú svedectvom premien, ktorými mesto prešlo.
Moderné dejiny: Zjednotenie, rozvoj a zrod turistického raja
Úvod 20. storočia znamenal pre Palmu rozmach. Mesto zažilo výstavbu budov v modernistickom štýle, vznik prvej železnice a rozšírenie prístavu. S príchodom buržoázie a nových obchodných trás sa Palma de Mallorca dynamicky rozvíjala. Po občianskej vojne a politických zmenách začal ostrov rásť vďaka cestovnému ruchu. Od 50. – 60. rokov sa z Palmy stáva obľúbená európska turistická destinácia, pričom počty návštevníkov stúpali z tisícok na milióny ročne.
Od druhej polovice 20. storočia tvorí cestovný ruch až 80 % príjmov ostrova. V Palma de Mallorca rastú nové hotely a komplexy, ako aj butikové rezorty, čo zásadne zmenilo tvár samotného mesta i okolitej krajiny a upevnilo jeho pozíciu ako jedného z popredných dovolenkových miest.
                        
                        
            
Historické pamiatky v Palma de Mallorca
            
        - Patrí sem ikonická gotická katedrála La Seu s najväčším „ružovým oknom“ Európy, ktoré každý rok 2. februára a 11. novembra vytvorí fascinujúcu „osmičku“ svetla na protiľahlej stene – jedinečný príklad stredovekej astronómie a architektonickej presnosti.
 - Nenechajte si ujsť ani hrad Bellver – jedinečný kruhový hrad obklopený borovicami ponúka panoramatické výhľady. Hovorí sa, že tu v noci bdie duch slávneho vedca Gaspara Melchora de Jovellanos, ktorý počas zajatia písal na hrade svoje diela. Nádvorie hradu je dnes obľúbeným miestom letných koncertov pod holým nebom.
 - Ďalšou dominantou je palác Almudaina – pôvodne maurský palác, neskôr prestavaný na gotickú kráľovskú rezidenciu. V jeho záhradách dnes žijú pávy, ktoré sa prechádzajú po kamenných chodníkoch ako „živé stráže“ paláca.
 - Navštívte tiež La Lonja – starú komoditnú burzu, ktorá dnes slúži ako umelecká galéria a je skvelým príkladom gotickej architektúry.
 - V srdci starého mesta objavíte arabské kúpele, jednu z mála zachovaných stavieb z obdobia maurskej nadvlády (10. storočie). Sú ukryté v záhradách s palmami neďaleko katedrály. Pri prechádzke k nim objavíte tie najromantickejšie úzke uličky Palmy a záhradu na oddych v tieni všadeprítomných stredomorských rastlín. Zachované historické stĺpy a polguľová kupola vás prenesú do čias dávnej Mediny Mayurqa.
 - Túlajte sa starou židovskou štvrťou s úzkymi uličkami. Pri prechádzke sa oplatí nakuknúť cez brány do tradičných patio – súkromných dvorov s kašňami a storočnými stromami. Niektoré sú otvorené počas verejných prehliadok alebo festivalov, iné objavíte len náhodou. Sú považované za jedny z najkrajších v celom Španielsku.
 
Múzeá a kultúrne dedičstvo
- Múzeum Es Baluard (moderné a súčasné umenie)
 - Fundacion Juan March (s dielami Picassa, Miróa, Dalího)
 - Museu de Mallorca (archeológia a dejiny ostrova)
 - Fundació Miró (venovaná dielu Joana Miróa)