Aká je história Djerby?

Ak si myslíte, že Djerba je len o slnečných dňoch na pláži, mýlite sa. Vďaka strategickej polohe je Djerba svedkom príchodu a odchodu starovekých kultúr od Feničanov až po Rimanov. História ostrova formovala identitu, ktorá je dodnes unikátna.
História Djerby


Antické obdobie: Od bájnych Lotofágov po rímske impérium

História Djerby sa začala písať už v období antiky. Je jedným z najstaršie osídlených ostrovov Stredozemia. Už okolo 12. storočia p. n. l. tu zakotvili Feničania, ktorí so sebou priniesli nielen kultiváciu olivovníkov, ale aj remeselné zručnosti a predovšetkým unikátny purpurový pigment. Hovorí sa, že bol, dokonca, kvalitnejší ako slávny týrsky purpur a vysoko cenený na starovekých trhoch.

Ostrov je spájaný s legendárnou Homérovou Odyseou a bájnymi Lotofágmi. Podľa mýtu na Djerbe Odysseus a jeho posádka po ochutnaní lotosového ovocia upadli do blaženej letargie a zabudli na svoj domov a túžbu vrátiť sa.

Po Feničanoch prišli na Djerbu starí Gréci, ktorí nazývali ostrov „ostrov Lytos“. Neskôr dorazili Rimania, ktorí zanechali dodnes viditeľné archeologické stopy a technické pamiatky. V 5. storočí n. l. ostrov dobyli Vandali, neskôr ho ovládli Byzantínci a nakoniec od polovice 7. storočia Arabi, čím sa začala islamizácia a utváranie pestrej mozaiky berberských, arabských a židovských obyvateľov.
 

História Djerby je spojená aj s érou pirátov

V stredoveku sa Djerba stala strategickou pevnosťou a častým cieľom pirátov. Na ostrove sa striedali vládcovia – ovládali ho Normanďania, španielski rytieri a Turci. Svedkom dramatických bojov je impozantná pevnosť Borj El Kebir zo 14. storočia, ktorá je svedkom legendárneho boja Turkov a Španielov. Podľa tradície na tomto mieste Turci z lebiek porazených Španielov postavili makabrózny „minaret“ ako výstrahu.

Počas francúzskeho protektorátu Tuniska (1881–1956) sa Djerba stala centrom obchodnej aktivity. Napriek tomu si domáci obyvatelia dokázali udržať svoje špecifické tradície, jazyk a architektúru, čím si zachovali svoju jedinečnú identitu.

Kultúrna rozmanitosť, tolerancia a unikátny systém „houma"

Djerba je známa svojou náboženskou a etnickou rozmanitosťou. Po stáročia tu v mieri koexistovali moslimovia (predovšetkým tolerantná ibáditská vetva islamu), židia a berberi. Príkladom tejto tolerancie je synagóga El Ghriba, ktorá je jednou z najstarších v Afrike. Podľa legendy ju založili židia po zničení Šalamúnovho chrámu v Jeruzaleme. Každoročná púť židov je sprevádzaná unikátnym zvykom – pútnici kladú na kameň vajcia s napísaným želaním. Fascinujúce je, že sa púte často zúčastňujú aj miestni moslimovia, ktorí sprevádzajú svojich židovských susedov.

Ďalším unikátnym prvkom je tradičný systém osídlenia, tzv. houma, podľa ktorého je ostrov rozdelený na susedstvá tvorené sebestačnými rodinnými usadlosťami (menzelmi). Tento model, ktorý vznikol už koncom 9. storočia, pomohol obyvateľom prežiť suché obdobia, brániť sa pred útokmi a zároveň posilniť rodinné a hospodárske väzby. Práve vďaka tejto jedinečnej kultúrnej krajine, systému menzel-houma a príkladnej multikultúrnej koexistencii, bola Djerba v roku 2023 zapísaná do zoznamu UNESCO.
Aké je historické pozadie Djerby?
Prečo je Djerba zapísaná do svetového dedičstva UNESCO?
Čo je systém houma?