Pamiatky a história Zakynthosu
Už v antických časoch bol Zakynthos známy ako domov hudby a umenia. Podľa starých Grékov ostrov založil kráľovský syn Zakynthos, a dokonca ho spomínal aj Homér vo svojej Iliade ako súčasť kráľovstva slávneho Odyssea. Od 6. storočia pred n.l. bol ostrov dôležitým obchodným centrom, čo mu prinieslo prosperitu. Stredovek bol, naopak, obdobím neustálych útokov pirátov. Avšak Zakynthos odolával a stal sa súčasťou Byzantskej ríše.
Skutočný rozkvet však nastal s príchodom Benátčanov v roku 1484. Ich nadvláda trvala viac ako 300 rokov a zanechala na ostrove nezmazateľnú stopu. Práve vďaka nim získal Zakynthos prezývku „Fior di Levante“, čiže „kvet východu“. Dodnes môžete v architektúre, umení a dokonca aj v gastronómii cítiť ich vplyv. Typické benátske arkády, úzke uličky a erby s levom svätého Marka sú na Zakynthose na každom kroku.
Skutočný rozkvet však nastal s príchodom Benátčanov v roku 1484. Ich nadvláda trvala viac ako 300 rokov a zanechala na ostrove nezmazateľnú stopu. Práve vďaka nim získal Zakynthos prezývku „Fior di Levante“, čiže „kvet východu“. Dodnes môžete v architektúre, umení a dokonca aj v gastronómii cítiť ich vplyv. Typické benátske arkády, úzke uličky a erby s levom svätého Marka sú na Zakynthose na každom kroku.
Do histórie Zakynthosu patrí aj osudové zemetrasenie a znovuzrodenie ostrova
Rok 1953 bol pre Zakynthos najväčšou katastrofou modernej doby. Mohutné zemetrasenie zničilo viac ako 90% budov v hlavnom meste. Z významných stavieb prežili len tri – kostol sv. Mikuláša, katolícka katedrála a budova národnej banky. Vďaka medzinárodnej pomoci sa ostrov rýchlo zotavil. Dôsledkom však bol odchod mnohých obyvateľov do zahraničia, najmä do Kanady a USA. Nové mesto bolo postavené podľa prísnych noriem, aby odolalo prípadným ďalším zemetraseniam v budúcnosti, čo dalo pamiatkam na Zakynthose aktuálny ráz.
Pamiatky na Zakynthose, ktoré musíte vidieť
- Benátska pevnosť (Bohali Castle) – táto dominanta nad mestom stojí na mieste antickej akropoly Psofida. Z pevnosti, ktorá bola opakovane obnovovaná po zemetraseniach, máte dychberúci výhľad na more a celé hlavné mesto. Ruiny byzantských kostolov a park s cédrami a borovicami dodávajú miestu nezameniteľnú atmosféru.
- Kostoly a kláštory – najvýznamnejší je kostol sv. Dionýza, patróna ostrova. Hoci bol originál zničený, je citlivo obnovený a dodnes oslavuje tradíciu ostrova. Nenechajte si ujsť ani Kostol Panagia Faneromeni s benátskymi freskami.
- Múzeá – v Byzantskom múzeu na Solomosovom námestí objavíte ikony, fresky a sochy, ktoré prežili zemetrasenie. V Solomosovom múzeu sa dozviete viac o miestnych básnikoch. Ak milujete more, námorné múzeum v Tsilivi vás prekvapí modelmi lodí a starými mapami.
Benátsky vplyv znamená viac ako len architektúru
Benátčania zanechali na ostrove oveľa viac ako len kamenné stavby. Dodnes sa tu koná benátsky karneval a festival „Venetsianikos Gamos“ – venetská svadba s historickými kostýmami a sprievodmi, ktorá vás prenesie do 16. storočia.
Čo by to bolo za kultúru bez jedla? Miestna kuchyňa je intenzívne ovplyvnená benátskou tradíciou. Ochutnajte „sartsu“ (hovädzie v omáčke s miestnym syrom ladotyri) alebo sladké koláče fitura a mandolato. Všetko so správnou štipkou olivového oleja, cesnaku a byliniek.
Čo by to bolo za kultúru bez jedla? Miestna kuchyňa je intenzívne ovplyvnená benátskou tradíciou. Ochutnajte „sartsu“ (hovädzie v omáčke s miestnym syrom ladotyri) alebo sladké koláče fitura a mandolato. Všetko so správnou štipkou olivového oleja, cesnaku a byliniek.
